Talianske Dolomity sú veľmi známe a tiež veľmi dostupné hory pre slovákov. V poslednej dobe sa stali až príliš turistickými a preto si veľmi dobre premyslite, v akom termíne sa tam vyberiete. My sme sa rozhodli pre druhý októbrový týždeň a nemohli sme si vybrať lepšie. Počasie nám vyšlo dokonalé a keďže už bolo po sezóne tak ani ľudí nebolo až tak veľa. Z rôznych článkov a rozprávaní kamarátov určite neodporúčame hlavnú sezónu, najmä ak si chcete pozrieť aj známe miesta. Ideálny čas na výlet do Dolomitov je teda na jar od apríla do júna, alebo potom na jeseň v septembri alebo v októbri.
My sme do Dolomitov išli na týždeň a požičali sme si obytnú dodávku od kemperi.eu. Mali sme v pláne tým pádom ušetriť na ubytovaní a užiť si tieto talianske veľhory poriadne na divoko.
Čo vidieť v Dolomitoch za týždeň? Ponúkame vám náš kompletný týždenný itinerár.
SOBOTA / NEDEĽA:
Z Bratislavy sme vyrazili v sobotu okolo 14:00. Veľmi rýchlo sme sa dostali do rakúska a cez krásne dedinky sme postupovali stále nižšie a nižšie. Keďže sme išli veľkou dodávkou a nemali sme v pláne sa veľmi naháňať, po zotmení sme sa rozhodli, že to nebudeme siliť a prespíme v rakúsku v dedinke Dellach im Drautal. Vyspali sme sa na parkovisku a ráno okolo 7:00 sme vyrazili do talianska a asi o hodinku a pol sme sa dostali k našej prvej zastávke, k jazeru Lago di Dobiacco. Ide o pekné jazero, verte mi ale, že uvidíte ešte o dosť krajšie veci. Každopádne je to fajn zastávka a dá sa okolo neho spraviť príjemná prechádzka.
Pri jazere sme strávili príjemnú hodinku a potom sme sa vybrali k nášmu dnešnému cieľu a to bolo slávne Tre Cime di Lavaredo. K Tre Cime určite odporúčame prísť na večer a stráviť tu noc. Parkovisko na 24 hodín tu stojí 30 EUR, dajte si však pozor počas sezóny, lebo sa môže stať, že sa rýchlo obsadí a hore sa ani nedostanete. My sme problém nemali, prišli sme okolo 11:00, zaplatili sme parkovné a strmými serpentínami sme sa dostali až na parkovisko a teda poviem vám, bolo to najlepšie investovaných 30 EUR. Také nádherné výhľady, aké sme mali z postele sme ešte nezažili. Našli sme si pekné miestečko a potom sme sa vybrali na túru okolo Tre Cime. Pri parkovisku sa nachádza aj chata Rifugio Auronzo, kde nájdete toalety, úžasné croissanty, kávu a veľmi milých ľudí. Prechádzali sme okolo chaty a v sprievode nádherných výhľadov zo všetkých strán sme prechádzali okolo troch vrcholov. Bola to naozaj pekná túra a nie veľmi náročná. Dokopy nám to trvalo asi 3 hodinky, prešli sme 8,81km s prevýšením 369m. Po túre sme si spravili večeru a užívali sme si úžasný západ slnka priamo z auta.
Ráno po raňajkách sme sa vybrali k ešte krajšiemu miestu dostupného z nášho parkoviska a tým je vyhliadka na pohorie Cadini di Misurina. Ide o krátku a príjemnú 4 kilometorvú prechádzku, ktorá nám aj s prestávkami na fotenie trvala dokopy 1,5 hodiny. Určite odporúčame sem prísť, počas sezóny asi skôr skoro ráno, lebo na ikonický fotospot sú vraj dlhé rady. V októbri takýto problém mať nebudete. My sme išli okolo 9:00 a bolo to veľmi príjemné.
Keďže sme včera prišli o 11:00, do 11:00 sme potrebovali opustiť parkovisko a tak sme sa po prechádzke zbalili, zjazdili strmé serpentíny a vybrali sa ďalej. Po ceste sme sa zastavili pri krásnom jazere Lago di Misurina, ktorý sa nachádza priamo pod pohorín Cadini di Misurina. Odporúčame si spraviť prechádzku okolo jazera a ak potrebujete, doplniť si tu aj vodu. My sme sa zastavili aj na pizzu v reštaurácii Quinz Locanda al Lago, tú však až tak neodporúčame, lebo pizzu sme jedli aj lepšiu. Zajtra sa chystáme k jazeru Lago di Sorapis a tak sme sa presunuli k nášmu nocľahu, konkrétne k na bezplatné parkovisko Malga Maraia, ktoré sa nachádza pred skrachovaným hotelom, avšak má krásny výhľad na hory.
Prečítajte si tiež náš článok Tre Cime a Cadini di Misurina, kde nájdete bližšie info k týmto dvom túram.
PONDELOK:
Po túre sme sa cez známe turistické stredisko Cortina d’ Ampezzo, kde sme hľadali sprchu (ak by ste potrebovali aj vy, zastavte sa vo fitku Costina Energym, kde sa viete za 10 EUR výborne osprchovať) až k nášmu dnešnému nocľahu – Passo Giau. Od Cortiny je toto miesto vzdialené ešte asi 40 minút po naozaj slušných serpentínach, až sa dostanete na vrchol tohto horského prechodu, kde vás budú čakať neskutočné výhľady a tiež 2 bezplatné parkoviská, kde môžete bez problémov prespať v nadmorskej výške 2236 m.n.m. My sme tu zažili krásny západ slnka a tú najjasnejšiu hviezdnu oblohu, akú sme kedy videli.
Prečítajte si tiež náš článok Lago di Sorapis, kde nájdete bližšie info k tejto túre.
UTOROK:
Dnešný deň bol po včerajšej túre oddychový. Strávili sme ho na Passo Giau, kde sme si užívali jesenné slnko a výhľady. Pár minút od parkoviska sme našli rôzne krásne miesta, pre ktoré by ste si na Slovensku museli vyšľapať poriadne kopce, tu v Dolomitoch sú dostupné autom. Dominantou Passo Giau je určite hora Ra Gusella, ku ktorej vedie aj príjemný turistický chodník. Pod touto horou je tiež restaurácia Ristorante da Arelio, ktorá nás však neohúrila ani svojimi cenami a ani kávou. Na passo Giau sme si príjemne oddýchli a okolo 15:00 sme sa vybrali k našej ďalšej zastávke a aj ďalšiemu nocľahu.
Cieľom bolo parkovisko pri dolnej stanici lanovky Col Raiser, kde sme dorazili po cca 3 hodinách. Parkovisko stálo 15 EUR na 24 hodín a je to štartovací bod našej zajtrajšej túry na preslávený vrch Seceda.
Prečítajte si tiež náš článok Passo Giau, kde nájdete bližšie info k tomuto čarovnému miestu.
STREDA:
Na vrch Seceda sa viete z parkoviska Col Raiser dostať dvoma spôsomi. Jedným je vyviezť sa lanovkou 500 výškových metrov a odtiaľ pokračovať hore, alebo ísť priamo z parkoviska až hore po vlastných. Odporúčame druhú možnosť. Túra na Secedu je absolútne nádherná po celý jej čas a tých vyše 1000 výškových metrov naozaj nieje nič hrozné, nakoľko trasa stúpa plynulo a postupne. Cestou sme stretli viacero kráv aj somárov a prechádzali sme vlastne po lyžiarskych trasách, ktoré musia byť v zime neskutočné. Trasa má 16 km a trvá približne 4 a pol hodiny. Pod vrcholom je viacero reštaurácií, kde sa po zdolaní Secedy môžete ísť najesť. My odporúčame tretiu reštauráciu zvrchu, nakoľko mala najlepšie hodnotenie, veľmi milý personál a bola najlacnejšia. Reštaurácia sa volá Mastle Hutte a pracuje v nej milá nemka. Na vrchole Secedy už bolo pomerne veľa ľudí, nakoľko všetci si chcú spraviť ikonickú fotku so zvláštne tvarovaným kopcom. Výhľady boli krásnem musím však povedať, že sa mi viac páčila samotná trasa ako jej cieľ.
Po túre sme sa presunuli z parkovisla Col Raiser k nášmu nocľahu – bezplatnému parkovisku pri dolnej stanici lanovky v Siusi allo Sciliar, ktoré sme našli vďaka aplikácii Park for Night, ktorú na takéto výlety určite odporúčame.
Prečítajte si tiež samostatný článok Seceda, kde o samotnej túre a možnostiach ako sa na vrch dostať píšeme viac.
ŠTVRTOK:
Dnešným cieľom bolo preskúmať najväčšiu a najvyššie položenú lúku v Európe – Alpe di Siusi. Z parkoviska sa viete na lúku dostať predraženou lanovkou, alebo sa hore vyviezť autom. Pozor, cesta je od 9:00 do 17:00 uzavretá, preto treba hore prísť buď pred tým, alebo potom. Ak by ste sa zamýšľali, že prídete po 17 hodine, pozriete si lúku a prespíte na hornom parkovisku, sklamem vás. Nočné parkovanie je tu zakázané. My sme sa hore teda vybrali autom pred 9:00, k lúke vedú serpentíny a cesta trvá cca 15 minút autom. Máte možnosť zaparkovať na viacerých parkoviskách, avšak iba jedno je bezplatné, ktoré sa nachádza pri hornej stanici lanovky v Seiser Alm. Z parkoviska vedie cestička smerom do dedinky Compatsch, odkiaľ sa viete viacerými turistickými chodníčkami prechádzať po známej lúke. Viete tu bez problémov stráviť celý deň, cestou stretnete kravy, kone, poníky, somára a dokonca aj alpaky. Lúka je krásna, rozľahlá a my sme si tu dokonca náhodne dali aj obed. Zastavili sme sa v reštaurácií Baita Eldweiss, čo vlastne v preklade znamená chata plesnivec. Dokonca aj stoly mali vyrezané v tvare tohto známeho kvietku. Taliansky pocit sme tu síce nemali (skôr nemesko-rakúsky), ale dali sme si výborný guláš a pozreli si výstavu dolomitských fotiek.
Po príjemnom dni sme sa presunuli k nocľahu a tiež k nášmu zajtrajšiemu cieľu, najznámejšiemu jazeru v Dolomitoch – jazeru Lago di Braies. Noc sme strávili na najlacnejšom parkovisku v blízkosti (parkovisko P2), ktoré stále 6 EUR na deň. Dočítali sme sa, že ďalšie parkoviská (ktorú sú bližšie k jazeru) stoja okolo 35 EUR, preto nám to prišla ako najlepšia voľba. Dajte si pozor, nie je to 6 EUR na 24 hodín, to znamená, že ak prídete o 22 hodine večer, parkovací lístok vám platí len do polnoci a o polnoci si musíte kúpiť nový. My sme na parkovisko prišli okolo 19:30, do polnoci sme rebelsky parkovali zadarmo a parkovací lístok sme si kúpili o 00:01 😀 Tiež si dajte pozor, lebo na parkovisko môžu vojsť iba autá pod 2,5 m. Ak sa nezmestíte pod rampu, nevojdete.
Prečítajte si tiež náš článok Alpe di Siusi, kde nájdete bližšie info k tejto krásne lúke.
PIATOK:
Z parkoviska to k jazeru Lago di Braies trvá peši približne 15 minút. My sme sa k nemu dostavili okolo 9 hodině ráno a bolo pomerne prázdne (pozor, cez sezónu to tak určite nie je). Jazero bolo naozaj pekné, aj keď trochu vyschnuté. Zádrheľ však bol ten, že bolo ešte v tieni. Slnko sa na jazero dostalo až okolo 10 hodine, od kedy sa dali požičať aj člnky (45 minút za 50 EUR). Prešli sme sa okolo jazera, čo bola príjemná prechádzka a keďže bez slnka nám bola celkom zima, rozhodli sme sa že ešte zbehneme na kávu a croissant do bistra vedľa jazera s názvom Emma’s Bistro a bola to výborná voľba. Chutná káva, skvelý croissant, krásne prostredie v bývalej stajni a tiež prijateľné ceny. Určite sa tu zastavte a netrávte hodiny snahou o dokonalú fotku pri jazere. Okolo 10 hodiny sa k jazeru začali presúvať slušné masy ľudí, ktorí túžili po najkrajších fotkách. Toto bol pre nás signál, aby sme odišli. Ako by sme jazero ohodnotili? Je naozaj pekné, avšak v Dolomitoch sme už videli o dosť krajšie veci.
Toto bola naša posledná zastávka a okolo obeda sme sa vybrali späť na Slovensko. Cestou cez rakúsko sme videli krásne domčeky a teda výlet do Dolomitov bol pre nás jeden z naších naj.
